Ako prichádza noc, éterická hmla sa vnára do lesného porastu starého ako svet sám. Praveké vytie vlka sa ozýva horami, nasledované ďalším a ďalším vlkom. Dole v údolí sa prudko otočí zubor, jeleň trochu odbehne a bobor pláva do úkrytu. Len medveď čaká v predtuche priživiť sa na koristi vlka.

Toto je príbeh o jednej z posledných divočín v Európe, kde každý tvor hrá svoju úlohu vo večnom kolobehu života a smrti. Táto krajina bola v minulosti známa ako „Vlčie hory“.

Slovenský filmár divokej prírody Erik Baláž, spolu s kamarátmi Karolom Kaliským a Jozefom Fialom, putovali tri roky krížom krážom horami a lesmi Východných Karpát, regiónom rozprestierajúcim sa na území Slovenska, Poľska a Ukrajiny. Pátrali po éterických vlkoch a iných výnimočných zvieratách, ktoré spoločne žijú v tomto území.

Objavili svet takmer nedotknutý ľudmi. Dávni ľudia kedysi uctievali vlka a žili s ním bok po boku. V neskorších storočiach lovci lovili vlkov, až na pokraj ich vyhubenia a poľnohospodári zaberali stále viac a viac pôdy. Iba najodolnejšie rastilny a živočíchy prežili tento nápor. Dnes zaznamenáva Erikov tím vzácny portrét divočiny, akoby znovuzrodenej z popola a odhaľuje tento jedinečný ekosystém.

Filmujú zubry, obrie bylinožravce, ktoré sa kedysi potulovali rozsiahlou divočinou, šelmy, ktoré opäť oživili túto lesnú krajinu a mnoho ďalších druhov, ako sú ďatle či salamandry. Natáčajú bobry stavajúce hrádze a jazierka, ktoré umožnia život obojžívelníkom a hmyzu, jelene šantiace v lese počas párenia, ale aj medvede pri veľkolepej rieke San pri ich každodennej snahe nájsť potravu. Zachytávajú húževnatosť zvierat v boji o prežitie v drsnej mrazivej zime. A spomedzi týchto tajuplných zvierat sa filmárom konečne podarilo zachytiť vlka – najplachejšie zviera zo všetkých.

Tento film ponúka cestu späť do čias kedy európska divočina bola naozaj divoká a živá organická jednotka. Ponúka tiež možnosť pozrieť sa do očí tvorom, s ktorými sme kedysi žili spolu v našej spoločnej minulosti. Toto je život vo „Vlčích horách“.