SlovenskyEnglish

Posledná pevnosť

Táto fascinujúca kniha o medveďoch a divokej tatranskej prírode vznikla spojením 15-ročných skúseností popredného slovenského odborníka na medvede Erik Baláža a umenia talianskeho fotografa Bruna D'Amicis.
Autori knihy strávili v tatranskej divočine stovky náročných dní. Autentické príbehy a viac ako 130 nádherných fotografií svetovej kvality prekonávajú všetky slovenské publikácie o medveďoch. Kniha búra vžité mýty a vyzdvihuje význam ozajstnej divočiny.

„... Ponúkame vám naše skutočné skúsenosti s medveďmi, príbehy, ktoré sme naozaj zažili, fotografie verne zachytávajúce atmosféru divokej prírody. Kniha však nie je len zbierkou poviedok a zoskupením fotografií. Je tiež opisom našej cesty za poznaním, nikdy nekončiacim hľadaním pravdy o medveďoch a miznúcej divokej prírode.
(citát autora knihy Erika Baláža z úvodu knihy Posledná pevnosť)

„... Keď po horskej lúke kráča medveď, hory sa zdajú vyššie, údolia hlbšie, lesy tmavšie a tajomnejšie. Medveď dáva divočine mierku.
To je to čo som sa snažil zachytiť počas tých troch rokov a sprostredkovať fotografiami v tejto knihe. Vzdávam tým moju pokornú poctu tomuto druhu, ktorý prekračuje hranice vedy a fantázie. Pretože som skutočne presvedčený, že potrebujeme medvede, v súčasnosti viac ako kedykoľvek predtým, keďže miesto bez medveďov sa stáva malým aj pre naše sny.

(citát autora fotografií Bruna D´Amicis  z predslovu knihy Posledná pevnosť)

„Priamo uprostred Tatier leží rozľahlá Tichá dolina. Spolu so svojou menšou sestrou Kôprovou je jedným z posledných ostrovov nerušenej divočiny v Európe. Dodnes tu uprostred vysokých hôr a starých lesov slobodne žijú všetky tri naše veľké šelmy – vlky, rysy a predovšetkým medvede. Tichá dolina je stále kráľovstvom medveďa. Tak ako po tisíce rokov, aj dnes tu môžu medvedice vychovávať svoje mláďatá bez strachu, že budú zastrelené alebo rušené ľuďmi. Je to skutočný medvedí raj.
Najväčšou hodnotou Tichej sú však rozľahlé lesy. Magické spoločenstvá, ktoré sa vyvíjajú len podľa zákonov prírody. Odľahlé žľaby ukrývajú pravé pralesy a do stavu pôvodnej divočiny sa opäť vracajú aj časti dolín, ktoré boli kedysi pozmenené človekom.
Od roku 2004 sa však človek pokúša dobyť aj túto poslednú pevnosť pod zámienkou „pomoci lesu“ spamätať sa z víchrice. Slovenská spoločnosť si žiaľ zatiaľ neuvedomuje skutočnú hodnotu Tichej. V Západnej Európe zase vôbec netušia, že také divoké miesto existuje ...
To je dôvod, prečo vzniká nový filmový a fotografický projekt s pracovným názvom „Posledná pevnosť“.  Jeho jediným cieľom je ukázať ľuďom skutočnú hodnotu a krásu tejto divočiny. Ticho inšpirovať k úcte.“

(citát spoluautora filmu Strážca divočiny Roberta Rajchla)